Paranormal

Jaké je to navštívit opuštěný Černobyl a Pripjať 29 let po nejhorší jaderné havárii v moderní historii?

Jaké je to navštívit opuštěný Černobyl a Pripjať 29 let po nejhorší jaderné havárii v moderní historii?

Jaké je to navštívit opuštěný Černobyl a Pripjať 29 let po nejhorší jaderné havárii v moderní historii?
Srpen 06
19:03 2015

26. dubna 1986 se na Ukrajině odehrála událost, která mohla skončit daleko hůře nebýt pohotové reakci desetitisíců státních složek, ale i dobrovolníků. Paradoxně, při testování nového bezpečnostního systému došlo k přehřátí a explozi čtvrtého reaktoru, o čemž se mluví jako o nejhorší jaderné havárii v historii. Kontaminovaný oblak prošel i přes naše území, a to rovnou třikrát. Dnes, po 29 letech, je ovšem situace jiná a tato oblast se stala vyhledávaným místem pro všechny zvědavce a příznivce urbexu. O svém výletu nám něco prozradila i Lucie Gažíková, ale jak sama říká, tamější atmosféru je nutno zažít.

Hned na začátek nás můžeš obeznámit, co vlastně znamená urbex (Urban exploration).
Význam Urban Exploration sa vzťahuje hlavne k mestám, v ktorých žijeme. Sme uzavretí a chytení v tomto hektickom mestskom prostredí. Nasledujeme vytýčené ulice a trasy, ktoré nás vedú a takmer nemáme šancu uniknúť našej priemernej každodennej mestskej existencii. Urban Exploration je prieskum, dokumentovanie, únik a mapovanie zakázaných priestorov ako sú staré nepoužívané a opustené budovy, staré továrne, nemocnice, školy, sanatóriá, kaštiele, zámky, tunely, banské štôlne, rôzne katakomby a v podstate akékoľvek miesto, kde by sa bežne verejnosť nemala pohybovať. 



Kdo tvoří tvou partu?
Stabilne moju „partiu“ tvorím v podstate iba ja. No zvyknem si dohodnúť občas aj akciu s ľuďmi, ktorých som vďaka urbexu spoznala a veľmi dobre sme si sadli ako ľudia. 



Dá se tedy říct, že urbex se stal tvým životným stylem?
Životným štýlom by som to asi tak úplne nenazvala, ale je to veľmi výrazná téma v mojom doterajšom živote a do budúcnosti sa urbexu jednoznačne chcem naďalej venovať, ako to len pôjde. Je to jednoducho vášeň, ktorá sa naozaj nevyparí len tak ľahko. Urbex vás pohltí, skutočne nepoznám človeka, ktorý by sa aktívne urbexu venoval a zrazu by to, z nejakého dôvodu, opustil. Nie. Keď sa raz človek dostane k urbexu, je mu už navždy zaviazaný.



dsc_0775u

Která zahraniční místa už máte za sebou?

Zahraničie je komplexne pre mňa zatiaľ v celku vzdialená kategória, keďže som nevodič a väčšina mojich urbex priateľov takisto, a preto sa pohybujem skôr v rámci Bratislavy a západného Slovenska. No mám za sebou zopár lokalít v Nemecku a v Česku. Samostatnú kategóriu samozrejme tvorí návšteva Pripiate na Ukrajine.

Máme i v Česku, případně na Slovensku dostatek opuštěných objektů?
O tom, či je tu dostatok opustených objektov sa nedá polemizovať. Sú ich tu kvantá, na Slovensku a takisto aj v Českej republike. Obzvlášť naša história nás predurčuje k tomu, že máme hodne čo ponúknuť v otázke industriálneho dedičstva, ktoré zapadá prachom a mnohé významné fabriky sú buď opustené, alebo dokonca už pod zemou. Takisto tu máme nespočetné množstvo krásnych, ale bohužiaľ (našťastie – pre urbexera) opustených a chátrajúcich kaštieľov, zámkov a kúrií. Otázka je skôr tá, v akom doslova zúboženom stave tieto lokality sú.



Mezi vaše nejzajímavější průzkumy rozhodně patří návštěva Černobylu, Pripjati nebo samotné elektrárny. Co všechno obnášela příprava na tento výlet?
Príprava na tento výlet bola naisto trošku odlišná od prípravy na dovolenku k moru. Treba myslieť na to, že sa odporúča nosiť počas pobytu v Pripiati dlhé nohavice, mať pevnú obuv, nechytať veci len tak do rúk, mať prípadne ochranné rukavice a na niektorých miestach sa vyplatí mať i rúšku. Ak ide človek na vlastnú päsť, nevyhnutnú súčasť výbavy tvorí dozimeter no v prípade, že sa zúčastňuje skupinového zájazdu, dozimeter je samozrejme zabezpečený sprievodcom. A to najdôležitejšie, samozrejme nezabudnúť fotoaparát, aby ste si svoje zážitky naveky zvečnili a nezabudli na ne.



dsc_0613u

Jak jste vyřešili ubytování?
Ubytovanie býva klasicky zabezpečené v hoteli priamo v mestečku Černobyľ, no tentokrát sme sa na hotel nedostali všetci a časť z našej výpravy, vrátane mňa, mala tú možnosť vyskúšať si bývanie v starých bytovkách kde kedysi žili černobyľskí likvidátori. Osobne sa mi ubytovanie tu, páčilo viac ako byť ubytovaný klasicky na hoteli. Malo to totiž svoju nazvime to „pridanú hodnotu“.

Prošli jste do “zóny” bez nějakých větších problémů, respektive měli jste s sebou průvodce, nebo jste se tam vydali na vlastní pěst?
Do Zóny sme prešli v dedinke Dityatky, ktorá je takou vstupnou bránou do Zóny. Všetko prebiehalo viac-menej bez problémov, prešli sme dozimetrickou kontrolou, kontrolou pasov a nič viac nám už nebránilo v tom pokračovať do mesta Černobyľ na ubytovanie. Samozrejme, všetko to začalo pri agentúre, ktorú by som tu verejne chcela úprimne pochváliť a vzdať hold týmto ľudom, ktorí svoju prácu robia naozaj zo srdca a snažia sa nám nadšencom sprostredkovať len tie najlepšie zážitky. Dohodli sme si termín a o mesiac naše slovensko-česko-rakúske zoskupenie vyrážalo na cestu svojho života. 



dsc_0374u

Vytratil se život i ze širšího okolí, nebo se přece jen někteří původní obyvatelé vrátili zpět do svých příbytků?
Život sa samozrejme viditeľne vytratil, no zopár odvážnych neváhalo ani sekundu a akonáhle to bolo možné, nasťahovali sa naspať. Viete, akí sú starí ľudia zásadoví a mnohí z nich si povedali, že jednoducho dožijú vo svojej rodnej hrudi. A preto momentálne v Zóne 3 (30 km pásmo) prebýva aktuálne trvalo cca 100 ľudí vo veku priemerne 60-70 rokov. V Zóne 2 (20 km pásmo) a takisto ani v Zóne 1 (10 km pásmo), kde sa nachádza samotná elektráreň a mesto Pripiať, trvalo neprebývajú žiadni ľudia. Pohybujú sa tu iba špeciálni pracovníci a vojaci.

Zřejmě to nebude lehké, ale zkusíš nám popsat atmosféru Černobylu i Pripjati?
Veľmi rada by som vám všetkým popísala tú atmosféru, ale je to niečo tak veľmi špecifické, že sa to ani nedá slovami popísať. Pripiať je mesto, ktoré musíte zažiť na vlastnej koži, aby ste pochopili. Človek môže byť nadšencom Pripiate dlhé roky, ale až keď tam príde osobne a pocíti tú silu miestnej atmosféry, až potom pochopí, o čom to všetko je. Prázdne mesto, prázdne budovy v ktorých sa ozýva iba vŕzganie, kvapkanie vody a búchanie okien… Miestne vtáctvo si spokojne vyspevuje na vysokých stromoch, ktoré nejedenkrát tromfnú svojou výškou aj samotné paneláky. I napriek tomu, že osud mesta Pripiať bol tragický, to ticho bolo pre moju dušu úžasne upokojujúce.

dsc_0518u



Lišila se flóra v blízkosti zóny od té radiací neposkvrněné?
Na pohľad človek naozaj nemôže povedať, že by bol viditeľný nejaký rozdiel oproti zdravej a ničím nepoškvrnenej flóry. No všetkým nám je jasné, že miestna flóra a takisto aj fauna bezpochyby v čase havárie výrazne utrpeli. Ale ako sa vraví… čas lieči, a preto aj v prípade vyrovnávania sa prírody s účinkami radiácie je súčasný stav omnoho lepší, ako pred 29 rokmi.


Je červený les, nejvíc zamořené místo v okolí elektrárny, skutečně červený?
V dnešnej dobe už pozostatky červeného lesa nahradili nové zdravé zelené stromy, ktoré poskytujú úkryt i pre niektoré ohrozené druhy fauny, ktoré tu našli svoj bezpečný domov. No les bol skutočne kedysi červený. Stromy uhynuli a rádioaktívny spád spôsobil ich nápadne tmavočervené sfarbenie. Po havárii musela byť časť lesa zlikvidovaná a zahrabaná pod zem. Na týchto miestach, kde sú uhynuté stromy zakopané pod zemou, je stále možné namerať vysokú úroveň radiácie.

A co taková zmutovaná zvířata? Nebo to už je příliš sci-fi?
Ako vravíš, to už je naozaj sci-fi. Ľudia, neverte všetkému, čo vidíte vo filmoch. Zvieratá sa veľmi rýchlo dokázali adaptovať na miestne, haváriou poznačené podmienky. Ako som už vravela, žije tu mnoho vzácnych zvierat, ako napríklad kôň przelwalský, ktorému sa tu veľmi dobre darí. Mali sme tú možnosť jedného takéhoto koníka vidieť aj naživo, keď sa okolo nás mihol v húští pomedzi pripiaťskými panelákmi.

dsc_0481_rotating_motion_u

Jak probíhala obhlídka samotné elektrárny a 
příslušejících chladicích věží?
Chladiace veže sme si pozreli vo vlastnej réžii 2. deň nášho výletu, ale samotnú elektráreň sme mali ako takú čerešničku na torte v náš posledný deň v Zóne. Obhliadka elektrárne začala hlavne tým, že každý z nás povinne vyfasoval biely plášť, čiapku a malinký dozimeter, ktorý je bezpodmienečne potrebné mať pri sebe počas celej doby pobytu v priestoroch elektrárne. A našim, teda aspoň osobne mojím hlavným cieľom bolo určite dostať sa do riadiacej miestnosti 2. reaktora, ktorá vyzerá presne ako miestnosť prislúchajúca nechvaľne známemu 4. reaktoru. Po ceste do tejto riadiacej miestnosti prechádzame neskutočne dlhou tzn. zlatou chodbou, ktorá sa tiahne naprieč celou elektrárňou a svoje pomenovania „zlatá“ dostala príznačne preto, že v čase po havárii zo stien tejto chodby nebolo možné odstrániť všetku radiáciu, a preto bola chodba kompletne obložená zlatistou oceľou, ktorá zabraňuje šíreniu tejto zachovanej rádioaktivity. V rámci prehliadky elektrárne sme sa pristavili aj pri menšom pamätníku černobyľských hrdinov, ktorí sa podieľali na likvidácii katastrofy. Z pochopiteľných dôvodov je takýchto rôznych pamätníkov v celej Zóne naozaj nespočetné množstvo. Klasicky sme dostali i prednášku o tom, ako taká jadrová elektráreň funguje, ako došlo k havárii a všetkým týmto informáciám sme naslúchali nad detailným, zmenšeným modelom celého komplexu elektrárne.

dsc_0157u

dsc_0024u

Možná trošku bizarní otázka, ale co ti proběhlo hlavou, když jsi stála jen pár stovek metrů od sarkofágu, který budovaly desetitisíce dělníků a zakrývá tuny extrémně radioaktivního materiálu?

Silnejším zážitkom skôr bolo to, keď sme priamo v elektrárni prechádzali okolo ťažkých železných dverí s výstražnou nálepkou „rádioaktivita“. Na tom by ale nebolo nič zvláštne, keďže všade kam sa človek pozrieť má tieto symboly nonstop na očiach. No keď náš sprievodca zahlásil, že pár desiatok metrov za tými dverami sú trosky 4. reaktora, musím povedať, že mi trochu zovrelo hrdlo. „Až takto blízko?“, vravím si. Nechcelo sa mi tomu ani poriadne veriť. Je to rozdiel, keď človek vidí sarkofág z pohodlia domova na fotke, keď ho vidí zvonku a je 200 metrov od neho a keď je pri ňom tak blízučko, ako sme boli my. V každom jednom prípade je level emócií, ktoré človek cíti na inej úrovni a stúpa do nepopísateľných extrémov. Tak blízko tomu všetkému. Tak blízko od miesta, ktoré zabilo toľko ľudí. Tak blízko osudom hrdinov, ktorým patrí všetka moja úcta a obdiv. Neskutočné!

dsc_0532u_1

Nejsilnější zážitek z celého výletu?

Už pred samotným výletom som dlhé roky vedela, čo bude na mojom vysnívanom výlete ten najsilnejší zážitok. Vedela som, že jednoducho nič to nemôže tromfnúť a že svoj vyvolený objekt v Pripiati si nemôžem nechať újsť. Pre mňa osobne dominanta celej Pripiati, jej typický prvok, ktorý pozná azda každý. Ruské koleso, ktoré nikdy v živote oficiálne nezažilo detskú radosť. Pamätám si presne ten moment, deň, hodinu aj minútu, kedy som si povedala „Na toto som tie dlhé roky čakala a vyplatilo sa“. Predomnou sa vo svojej plnej krásne pýšil tento kus histórie a mne išlo srdce vyskočiť z hrude z toľkého nadšenia. 



Neplánovala jsi sepsat své zážitky do něčeho většího? Fanoušci urbexu, kteří nemají dostatek času, odvahy nebo financí by to určitě ocenili.
Do niečoho väčšieho určite nie, ale v rámci svojich FB stránok pomaličky uverejňujem také menšie denníčkove zápisky takže v prípade, že vás moja story zaujíma, určite budem rada ak vás uvidím na stránke.

Snmka_obrazovky_2015-08-02_o 19.35.40

Kam se chystáte vycestovat příště?
Toto leto pevne verím, že sa mi s partiou kamarátov podarí úspešne absolvovať týždenný výlet do Nemecka, Belgicka a Francúzska, keďže naše miestne lokality sa komplexne s lokalitami v západnej Európe nemôžu vôbec porovnávať. Tam máte skutočne ten reálny pocit, že majiteľ sa jedného krásneho rána zobudil, odbehol si len na pár minút vedľa do obchodu kúpiť chleba, všetko nechal na svojom mieste a nikdy sa už nevrátil. Mnoho zachovaného inventáru, osobných vecí a dokumentov, celkovo nepoškodené budovy bez známky toho, že by tu vôbec niekedy bol nejaký vandal. Nepochybujem o tom, že tieto miesta sú lákavé pre miestnych vandalov, ale očividne fungujú úplne inak ako je nastavená naša miestna mentalita. U nás, akonáhle sa nejaká lokalita rozkrikne, sú vandali schopní ju doslova za pár dní zničiť.

dsc_0340u

Chtěli byste něco vzkázat čtenářům?
Jediné, čo by som vám chcela odkázať, je neváhajte s návštevou Černobyľu/Pripiatu. Ak vás to skutočne láka a ste odhodlaní zažiť to na vlastnej koži, jednoducho sa chopte hneď prvej príležitosti a vycestujte. Nikdy totiž neviete, kedy nastane problém. Kompletné uzavretie Zóny pre turistov je otázka jedného telefonátu. Ja by som to neriskovala a neodkladala. Akonáhle som mala šancu, okamžite som si dohodla termín a nebolo o čom debatovať. Voľba bola jasná. Išla som za snom a ten sa mi do bodky splnil. Verím tomu, že mnohých z Vás to láka a mnohí ste tam už aj boli, takže budem len a len rada, ak sa takisto podelíte so svojimi zážitkami. Vidíme sa na Facebooku.

A, samozrejme, ďakujem Refresheru za príležitosť podeliť sa s vami o moje pocity z výletu. Dúfam, že nejedného z vás to nakopne a pôjde si za snom presne tak ako ja. Osobne odporúčam nakuknúť na tento web, ktorý poskytuje overené a kvalitné služby spojené s výletom do Zóny.

Zdroj: http://refresher.cz/

BIO autora

tomrich

tomrich

Jsem obyčejný člověk zabývající se o paranormální jevy. Jsem student a mezi mé zájmy patří PC hry a zvládám základy grafiky v photoshopu a moc rád poslouchám metal.

Související články

0 komentářů

Žádný komentář!

Zatím zde není žádný komentář. Chcete být první?

Napište komentář

Napsat komentář

Váš email nebude veřejně zobrazen.
Povinná pole jsou označena *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.

Kategorie zpráv

FaceBook

TOPlist

Ankety

Líbí se vám nasazený vzhled magazínu?

Nahrávání ... Nahrávání ...

Poslední komentáře

XXX

Ahoj... Jestli je to sranda je špatná... Já se odmalička o vlkodlaky zajímala... Taky,ale vím, že [...]

Príďte mne nekdo kousnout pls Chcela bych byť vlkodlak [...]

Príďte mne nekdo kousnout pls [...]

Dobrý den, ano, lidově řečeno - trefil jste hřebíček na hlavičku :) [...]

Dobrý den, mám dotaz, co na tom je že satelity vidí skrz mraky? Já se [...]

Statistiky

  • 0
  • 19
  • 230
  • 12 375 648
  • 1 316
  • 626
Vážený uživateli Adblocku, prosím deaktivuj si rozšíření na našem webu. Výtěžek z reklamy nám slouží pro chod našeho hostingu. Děkujeme